reklama

Premeňme naivitu na realitu!

„Tak deti, čím chcete byť keď budete veľké?“ opýtala sa učiteľka svojich žiačikov v škôlke. Okrem pre deti stále vtipnej odpovede „ovocím do Jogobely“, pri ktorej sa vedia šúľať od smiechu celé hodiny padlo aj zopár konkrétnejších odpovedí. Lucka chcela byť speváčkou, Martinko hasičom a Jurko policajtom...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

„Žiaci, čo by ste radi v budúcnosti robili?“ znela otázka trocha inak, keď sa od nás v ôsmej triede snažili zistiť, akým smerom sa chceme ďalej uberať.

-Ja chcem byť programátor! – zakričal okuliarnatý Andrej.

–A ja husľový virtuóz.- doplnil ho jeho spolusediaci Fero.

V triede nastalo ticho. Nikto iný sa nechcel vyjadriť ku svojim snom.

-A čo napríklad ty, Lucka?- opýtala sa pani učiteľka svetlovlasého dievčaťa.

-No ja...,- odmlčala sa, -Vždy som chcela byť speváčkou, už od škôlky.

Pani učiteľka sa len milosrdne usmiala nad nevinným detským snom, očisteným od bahna krutej reality a snažila sa nepovedať dievčatku nič, čo by podkopalo dôveru v jeho sny...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Študenti, cieľom tohto psychologického testu je zistiť, akým smerom by ste sa mali ďalej uberať, tak mi každý po rade povedzte, čo vás baví.- povedala s úsmevom pani psychologička žiakom na gymnáziu a vyzvala prvého chlapca, ktorý sedel po jej pravici k slovu.

-Hmm, mňa vždy bavilo kresliť. Alebo písať... Teraz neviem, čo viac.- odpovedal nerozhodný chlapec.

-Možno by si to mohol spojiť.- odvetila psychologička, - možno by ťa bavilo pracovať v reklame, uplatnil by si v tom obe činnosti, čo miluješ, navrhol by si dizajn a vymýšľal slogany, hm?- pozrela sa na chlapca ponad okuliare, usmiala sa a vyzvala ďalšie dievča.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Mňa baví spievať. Nič iné ma nenapĺňa tak ako spievanie.- hovorila vážne.

-Tak potom prečo si tu, myslím na psychoteste, keď už máš v živote svoj zmysel dávno vytýčený?

-Potrebujem vedieť, načo iné sa hodím.

-A prečo?

-Kvôli rodičom. Spievanie podľa nich nie je vhodná budúcnosť. Najradšej by ma videli na práve.

Psychologička sa na chvíľu zamyslela. Vsunula sa do pozície Luciinej mamy. Čo by som jej asi povedala, keby bola moja dcéra? Spievanie ju neuživí, musela by mať sakramentské šťastie, aby sa uplatnila, pomyslela si.

V písomnej časti psychotestu Lucia vynikla v matematickej a logickej časti.

Na právo ju, ako si jej rodičia vždy predstavovali, neprijali, ale dostala sa na ekonomickú univerzitu. Pilne študovala, ale spievať nikdy neprestala, chodila na hodiny spevu, dlho trénovala a vyhrala zopár súťaží, čo ju stále viac upevňovalo v rozhodnutí venovať sa raz spevu naplno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-Hej ty, nemala si vždy nejaký sen, predtým ako si sa stala bankárkou?“

Ženu bolel chrbát od toľkého sedenia a oči od mnohohodinového hľadenia do počítača. Dobre, že už padla záverečná...

Trpko sa pousmiala.

-Mala, jasné, že mala, od detstva som chcela byť speváčka.

Kolega sa pousmial. –Detský sen? A čože si ho nerozvinula? Mohla si byť slávna!- ironizoval.

Lucia mala 35 rokov, sedemročnú dcérku a najlepšieho manžela, akého si mohla predstaviť. V duchu sa karhala, že vôbec niekedy pomyslela na to, že je so svojim životom nespokojná. Veď mala všetko a v neposlednom rade aj balík peňazí. Nie, nespokojnosť nebolo to správne slovo. Svoju rodinu milovala nad všetko živé aj neživé v tejto galaxii. Len jej jednoducho niečo chýbalo. Vždy si hovorila, že keď viac zarobí, začne sa venovať svojmu snu. Hovorila si to desať rokov. Teraz mala peniaze na kúpenie aspoň troch hudobných vydavateľstiev. Ale všetko bolo fuč. Lucia sa presvedčila, že je neskoro a každý večer úspešne posúvala výčitky svedomia do nasledujúcej noci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Niekedy by možno len stačilo  dať naivite reálnu tvár.

Je nás veľa, čo si každý deň gratulujeme, že sme sa stali súčasťou uzavretého sveta na tejto zemi, kde účel svätí prostriedky, a úspešne sa utvrdzujeme v tom, že aj keď robíme to, čo  z duše neznášame, robíme to preto, lebo najdôležitejšie je čo najlepšie sa zabezpečiť a potom môžeme robiť niečo, po čom sme túžili celý život. Zrazu máme však tých prostriedkov priveľa a my si môžeme splniť všetko, čo chceme, len v tom usporiadaní hodnôt máme zrazu strašný bodrel a sny pre nás strácajú cenu. Lebo zrazu nevieš, ktorý z nich by si chcel dosiahnuť skôr, lebo si môžeš všetky kúpiť. A ty, nevieš prečo, a stále ťa to máta, si chceš splniť práve ten, ktorý si za peniaze nekúpiš. Život je moc krátky na to, aby sme nim mrhali na niečo, čo z nás vysáva energiu, ktorú môžeme investovať do procesu plnenia.  Ľudia čakajú na splnenie sna celý život bez toho, aby preňho čo i len pohli prstom, pretože sa stále finančne zabezpečujú a odkladajú ho. Pretože si myslia, že nemajú dostatok peňazí, aby sa jednoducho vykašľali na všetko, čo tak neznášajú a začali na sne pracovať. Lebo stále nevedia nájsť odvahu opustiť ten každodenný stereotyp a jednoducho začať plniť.

A nekazte mi moju naivitu, lebo ju chcem premeniť na realitu. Ďakujem.

Barbora Nemčáková

Barbora Nemčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Je len malý rozdiel medzi rybárčením a státím na brehu ako idiot..." Zoznam autorových rubrík:  Spomienky na chvílkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu