Sedím v práci s kolegami, keď zrazu všetci zistia, že je čas na fajčenie a idú si von zapáliť. Ja neznášam ten smrad, tak mi nezostáva nič iné, len sedieť samej v kancelárii. Keď som u niekoho na byte, vždy príde chvíľa, keď sa všetci odtrepú na balkón dať si vytúženú cigaretu a ja zostanem sedieť dnu. Znova sama, pretože všetci proste na tú cigaretu práve dostali chuť! Je to snáď môj údel za to, že mi jednoducho nie je príjemné dýchať cigaretový dym? Naozaj nechápem, prečo toľko ľudí holduje tomu hnusnému zlozvyku. Vadí mi, že s fajčenia sa stáva spoločenská udalosť.
Jej posledná veta ma prinútila k zamysleniu. Nikdy som nad týmto faktom nerozmýšľala, no nerobilo mi problém si ho pripustiť. Z fajčenia sa UŽ stala spoločenská udalosť. Hneď po odznení jej poslednej vety sa mi v mysli vynorilo niekoľko skúseností k téme cigareta – spoločenská udalosť. Spomenula som si, ako som minule stretla v autobuse kamaráta, ktorého som nevidela dlhé mesiace a tým, že sa ma opýtal, či si nezapálime sme sa dobre porozprávali vďaka cigarete, kvôli ktorej sme vystúpili z autobusu. Možno hlúpy príklad pre nefajčiarov, ale fajčiar isto pochopí teóriu o tom, že fajčenie zbližuje. A to v každodennom styku. Stačí sa popozerať po meste. Vidíme robotníkov zatepľujúcich domy smejúc sa na svojich príhodách pri prestávkovej cigarete alebo fajčiace predavačky stojace pred butikom vymieňajúce si najnovšie klebety. Večer vkročíme do kaviarní, kde je takmer vždy dovolené fajčiť a naskytne sa nám pohľad na ľudí zhovárajúcich sa pri cigarete. Už nehovoriac o tom, s koľkými ľuďmi som sa zoznámila práve pri tej nikotínovej tyčinke počas prestávok v škole či práci.
Viem, že nefajčiarom bude táto teória o tom, že fajčenie zbližuje pripadať absurdná, no mne nič nevynahradí to, keď mi dobrý kamarát zavolá a povie „veď príď na cigu a pokecáme“, a ja potom prídem a užívam si dym vdychujúci do pľúc a rozhovor s drahým človekom.
Alebo si vždy spomeniem na svojho dedka, ktorý ma vždy chytil do svojho teplého náručia voňajúceho tabakom.
Týmto nepopieram to, že fajčenie je zlé. Smrdí z neho celý človek, čerstvo umyté vlasy aj naavivážované svetríky. Nepopieram ani to, že fajčiari sú diskriminovaní už nielen tým, že pomaly nemajú miesta kde by sa nefajčilo, pretože naozaj skoro nemajú, ľudia fajčia na zastávkach, všade na ulici, v baroch. Sú diskriminovaní aj v spoločnosti, pretože pohybovať sa čisto v nefajčiarskej partii je dnes raritou.
Fajčenie je hnusný príjemný zlozvyk. Určite sa však nechcem dotknúť nefajčiarov, pretože, samozrejme, nadviazať kontakty a dobre sa porozprávať, sa dá, prirodzene, aj bez neho.
Už som veľakrát niekde čítala, že jedna cigareta skracuje život o osem minút. Ale viete, hovorí sa aj, že ak je pravda, že smiech predlžuje život, sme nesmrteľní... Tak si vyberte. Teórií je milión...